O krok vpred

Autor: Barbora Sadlonova | 10.5.2012 o 12:05 | (upravené 10.5.2012 o 12:37) Karma článku: 9,49 | Prečítané:  403x

Nová generácia je vždy o krok pred tou starou. Pri našom trinásťmesačnom synovi to platí nielen obrazne. Kým realizuje jedno nezbedníctvo, treba počítať s tým, že v mysli vyšperkováva plán druhého... Vybrať sa s ním do obchodu je zúfalý pokus priblížiť sa šťastným rodinkám, ktoré sa harmonicky premávajú hore-dolu po supermarketoch so spiacimi ratolesťami v kočíku. Nuž ale niekedy sa nedá konať inak a keď sa počasie pomýli a v apríli predstiera, že je polovica júla, treba v panike zháňať predražené opaľovacie krémy. Tak tomu bolo aj minulý štvrtok, keď som ráno nabrala odvahu, vzala rozum do hrsti, dieťa do kočíka a hybaj rýchlosťou myšlienky do drogérie.

Fľaštičky, metre toaletného papiera, kefky, hrebene, vedrá, tégliky, no jednoducho všetky tie úžasné farebné nádhery, o ktorých ani samotní výrobcovia netušia na čo slúžia (na rozdiel od reklamných mágov) na jednom mieste! „Nech žije trhové hospodárstvo!“ zalesklo sa vo Vincovych šťastných očiach. Už pri vchode sa v kočíku vzpriamil (požehnaní buďte výrobcovia zdvojených bezpečnostných popruhov) a načahoval sa tak horizontálne ako vertikálne... Aby som predišla uduseniu, uškrteniu alebo život ohrozujúcim zraneniam bola som okolnosťami prinútená urobiť to, čo som ako slobodná a bezdetná, prosto absolútne neznalá veci toľko odcudzovala, a vybrala som Vinca z kočíka.

Keďže Vincko je na „svojich“ už od siedmych mesiacov, moja pozornosť sa vypracovala takmer do dokonalosti a viem, že mám presne osem sekúnd, aby som sa mohla pozrieť iným smerom, kým niečo vyvedie. Neviem čo sa ale stalo ten deň, v suterénnych priestoroch trnavskej drogérie, či to bola únava, alebo mikroskopický laikovi nezrozumiteľný text na fľaštičke od opaľovacieho krému pre deti,  no v momente keď som sa pozrela na miesto, kde ešte teraz stál môj syn, bola už len mramorová podlaha. V sekunde mi vybehol na čelo studený pot. V hlave mi zahučalo, srdce stisícnásobilo svoju činnosť a nohy sa zmenili na želé. „Vinco, Vincent!“, rozkričala som sa nehľadiac na pohŕdavé pohľady prítomných dám, že aha hentá si ani decko nevie ustrážiť a musí sa trepať na nákupy a nie s ním sedieť doma, keď ho má nevychovaného a zmäteno pobehovala pomedzi regáli. A že teda predať sa dá dnes hocičo, bolo ich neúrekom. Vtom zmätku som však začula známy výkrik absolútneho víťazstva nad zakázanou činnosťou. Vrhla som sa smerom odkiaľ vychádzal, a to som už narazila na Vinca, ktorému sa práve podarilo otvoriť krém po opaľovaní a v zmysle pokynov na etikete, si ho v rovnomernej vrstve nanášal na ruky, čisto vypratú a vyžehlenú košeľu a dám ruku do ohňa, že si niečo aj uchlipol.

No čo už. Nové generácie sú vždy o krok pred tými starými...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?