Na internete karkulky nepredávajú...

Autor: Barbora Sadlonova | 13.2.2013 o 22:33 | (upravené 13.2.2013 o 22:46) Karma článku: 8,19 | Prečítané:  410x

Už je to nejaký čas, čo som sa naposledy voľky - nevoľky navliekala do detskej karnevalovej masky a rodičia ma postrčili do vydýchanej sály plnej poskakujúcich a kričiacich červených čiapočiek, Ferdov mravcov, snehuliakov, či Vinetuov.

Naposledy asi v materskej škole, čo je už pomaly 30 rokov... Podľa toho čo som zažila pred pár dňami na synovom prvom maškarnom bále, som však pozadu nie o 30 rokov, ale tak minimálne o celé dve storočia.

Sledujúc aktuálne trendy socializácie detí a matiek v materských centrách som jedno utorkové popoludnie nevybehla s naším malým synom ako zvyčajne na čerstvý vzduch so sánkami a termoskou, ale naložila som ho do auta a s taškami plnými komponentov k jeho maske vyrazila do miestneho centra na karneval. Náš prvý. Obávam sa však, že pre oboch nadlho aj posledný.

Nebudem tu písať o tom, že mi celý čas s hrôzou v očiach visel na krku a pýtal sa domov. Predpokladám, že jeho negatívny postoj k masovo organizovaným akciám je výsledkom dedičnosti, ktorá nás takmer každý deň zaskočí svojou intenzitou. Pri jeho veku fakt, že len ako jedno z troch detí (z vyše štyridsiatky masiek) mal podomácky vyrobený kostým bil do očí zatiaľ len mne. Okolo nôh sa mi hneď pri vstupe motalo niekoľko spidermanov asi desať okrídlených víl najrôznejších veľkostí, krikľavých farieb, veľkých sukní, silikónových krídel a čarovných paličiek, pričom miera blyšťania a množstvo flitrov záležalo evidentne nie len od maminho vkusu, ale najmä od financií. Najmenšie deti sa po zemi batolili v dokonalých kostýmoch tekvičiek a Jackov fazuliek, za ktoré by sa nehanbili ani v Pixar, či vo Worner Brother. A rodičia to vedeli tiež, pretože celý čas nerobili nič iné len fotili a fotili s bleskom a bez blesku a so statívom a bez statívu...

Po prvotnom šoku z toľkej umelej dokonalosti som pri rozhovore s mamičkami, ktoré ma milo upozornili, že naozaj pekné masky dostanem len na stránkach detských internetových obchodov, alebo v second handoch s exluzívnym tovarom z Veľkej Británie pochopila, že dnes večer nestretnem ani princeznú so zlatou hviezdou na čele z alobalu, ani Danku a Janku v civile, ale zato dokonale rovnakom, či včielku Máju s krepovými krídlami, ale ani Spievanku, či Zahrajka s farebnými štucňami...

Ale veď nech. Som progresívna matka, nech je malý nabudúce namiesto opravára s ponašívaným náradím na pracovnej veste hoci aj vláči Tomáš, ale nie je to zvláštne, že sa bez nátlaku necháme obrať o hodiny širokorodinného a ďalekosusedského plánovania najfantazijnejších kostýmov, prišívania, vyšívania, odšívania, maľovania, ba i strihania šuchotavého krepového papiera, vyberania najlepších kúskov z maminej skrine, drhnutia šporáku od následkov batikovania a výbuchov smiechu keď mama naopak prišije psíkovi chvost, za pár síce luxusných, ale stále len statických záberov do albumov?

Po obývačke mi práve behá malý opravár a ja rozmýšľam, či sú detské karnevaly o maskách, alebo o fantázii, zručnosti a nápaditosti rodinného klanu? Alebo som zas v niečom zaspala dobu? Idem teda na aj ja na net, nech sme na budúcoročný fašiang pripravení ako každá moderná rodina, či...?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?