O krok vpred

Autor: Barbora Sadlonova | 10.5.2012 o 12:05 | (upravené 10.5.2012 o 12:37) Karma článku: 9,49 | Prečítané:  436x

Nová generácia je vždy o krok pred tou starou. Pri našom trinásťmesačnom synovi to platí nielen obrazne. Kým realizuje jedno nezbedníctvo, treba počítať s tým, že v mysli vyšperkováva plán druhého... Vybrať sa s ním do obchodu je zúfalý pokus priblížiť sa šťastným rodinkám, ktoré sa harmonicky premávajú hore-dolu po supermarketoch so spiacimi ratolesťami v kočíku. Nuž ale niekedy sa nedá konať inak a keď sa počasie pomýli a v apríli predstiera, že je polovica júla, treba v panike zháňať predražené opaľovacie krémy. Tak tomu bolo aj minulý štvrtok, keď som ráno nabrala odvahu, vzala rozum do hrsti, dieťa do kočíka a hybaj rýchlosťou myšlienky do drogérie.

Fľaštičky, metre toaletného papiera, kefky, hrebene, vedrá, tégliky, no jednoducho všetky tie úžasné farebné nádhery, o ktorých ani samotní výrobcovia netušia na čo slúžia (na rozdiel od reklamných mágov) na jednom mieste! „Nech žije trhové hospodárstvo!“ zalesklo sa vo Vincovych šťastných očiach. Už pri vchode sa v kočíku vzpriamil (požehnaní buďte výrobcovia zdvojených bezpečnostných popruhov) a načahoval sa tak horizontálne ako vertikálne... Aby som predišla uduseniu, uškrteniu alebo život ohrozujúcim zraneniam bola som okolnosťami prinútená urobiť to, čo som ako slobodná a bezdetná, prosto absolútne neznalá veci toľko odcudzovala, a vybrala som Vinca z kočíka.

Keďže Vincko je na „svojich“ už od siedmych mesiacov, moja pozornosť sa vypracovala takmer do dokonalosti a viem, že mám presne osem sekúnd, aby som sa mohla pozrieť iným smerom, kým niečo vyvedie. Neviem čo sa ale stalo ten deň, v suterénnych priestoroch trnavskej drogérie, či to bola únava, alebo mikroskopický laikovi nezrozumiteľný text na fľaštičke od opaľovacieho krému pre deti,  no v momente keď som sa pozrela na miesto, kde ešte teraz stál môj syn, bola už len mramorová podlaha. V sekunde mi vybehol na čelo studený pot. V hlave mi zahučalo, srdce stisícnásobilo svoju činnosť a nohy sa zmenili na želé. „Vinco, Vincent!“, rozkričala som sa nehľadiac na pohŕdavé pohľady prítomných dám, že aha hentá si ani decko nevie ustrážiť a musí sa trepať na nákupy a nie s ním sedieť doma, keď ho má nevychovaného a zmäteno pobehovala pomedzi regáli. A že teda predať sa dá dnes hocičo, bolo ich neúrekom. Vtom zmätku som však začula známy výkrik absolútneho víťazstva nad zakázanou činnosťou. Vrhla som sa smerom odkiaľ vychádzal, a to som už narazila na Vinca, ktorému sa práve podarilo otvoriť krém po opaľovaní a v zmysle pokynov na etikete, si ho v rovnomernej vrstve nanášal na ruky, čisto vypratú a vyžehlenú košeľu a dám ruku do ohňa, že si niečo aj uchlipol.

No čo už. Nové generácie sú vždy o krok pred tými starými...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Za státisíce dolárov 30 miliárd škody. Ako sa terorizmus vypláca

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?