Girl power alebo ženské spoločenstvo z letnej kuchyne

Autor: Barbora Sadlonova | 28.8.2013 o 13:55 | (upravené 28.8.2013 o 14:03) Karma článku: 10,93 | Prečítané:  602x

V našej rodine sme v otázkach „ženskej vzájomnosti“, ktorá sa dnes pestuje skôr cez diskusné fóra internetu než v rodine, veľmi staromódni. Ešte dva roky dozadu sa celé generácie žien z rodiny každoročne stretávali v letnej kuchyni sestry našej starej mami, v domčeku pod horou. Popri zaváraní, varení lekváru a lúskovej polievky ponúkali najstaršie ženy domáci vaječný likér a osvedčené rady na manželské krízy, výchovu detí, zvládanie zlých svokier, či závistlivých susied.

Boli to práve chvíle nekonečného miešania lekváru, ktorý lenivo odfrkával na platni sporáku v neznesiteľnom júlovom teple, kedy sme dostali tie najlepšie, a ako sme neskôr aj samé vyskúšali, najefektívnejšie inštruktáže k udržiavaniu rodinného šťastia.

Starké rozprávali nekonečné príbehy zo svojich bohatých životov, ktoré kým dokončili zmenili aj trikrát hlavného hrdinu a dej, neustále sa Tinča, Borka a Maňka doťahovali pre malicherné detaily, sem – tam sa na smrť poškriepili a hneď vzápätí si na udobrenie hrkli likéru a ďalej miešali. Lebo veru aj také miešanie lekváru je téma na tisíce príbehov a vždy keď sme sa k hrncu ako najmladšie príslušníčky klanu priblížili, hneď nás zásterou odháňali preč a vypočuli sme si hrôzostrašné rozprávania o popálených deťoch od susedov z majeru, od tej Marky, čo sa jej muž obesil a jej apuško predávali na rohu dole u Maďara a čo jej suseda bola tá malá krivá, no ako sa len volala... A spomeniem si na ne aj po rokoch vždy keď sa mi takto v júli začína dvíhať v hrnci lepkavá zmes a rýchlo zaháňam syna kadeľahšie.

S rukami po lakte ponorenými v mazľavej tekutine v žltom lavóre kde sa umýval riad, pretože predstaviteľom koruny tvorstva bolo i polstoročie málo na zavedenie vodovodu do kuchynky na konci záhrady, sme s nastraženými ušami počúvali čo robiť keď sa vyleje na obrus červené víno, či sa dozvieme o mužovej nevere. A i keď som ako pubertiačka len málo čomu rozumela, dnes si ako manželka a mama vybavujem celé pasáže a po tele mi behajú zimomriavky ich pravdivosti.

Prvá žena s vysokou školou v rodine bola moja mama a všetky boli na ňu veľmi hrdé. Ostatné povydávali mladé, skôr nešťastne než šťastne. Ani jedna sa však nikdy nesťažovala a hoci každej život by bol jeden román plný tragédií, vždy boli veselé, dobrosrdečné a prajné. A že treba na seba dbať aj v najťažších chvíľach života nám vštepovala Tinča, ktorá si päťkrát vymenila kabelku do truhly, aby jej ladila s lakovkami. Napriek nedostatku vzdelania oplývali úžasným rozhľadom, a skoro vždy keď som sa už ako staršia vracala z výletov z ďalekých krajín, letná kuchyňa priam prskala od názvov riek, pohorí, mien spisovateľov, či hercov z daného kraja, o ktorých som nemala ani potuchy. Hneď sa mi ušiel buchnát do chrbta, že načo som sa tak ďaleko trepala, keď som ani to ani ono nebola pozrieť a nedoniesla odfotografované.

Nad celým tým láskavo groteskným výjavom sa vnášala nedotknuteľná autorita babky Hudecovej, ktorú sme si my deti pamätali len matne, ale jej prítomnosť bola rukolapná v každom ženskom úkone, v každej vete, v každej dobrej rade. Bola to energická dobrosrdečná žena, ktorá držala pevne rodinu v najťažších vojnových rokoch, a z ktorej sily a žoviálnosti si každá nesieme v sebe a vnášame do svojich vlastných rodín. Veru aj prvá veta osadenstva letnej kuchyne, ktoré sa po narodení môjho veľmi živého syna hneď hlásilo na pomoc, bola: „Teba by babka Hudecová milovala, takého malého švrliaka.“

Vyzbrojená akousi ženskou silou som po jeho narodení ani na okamih neváhala keď som dostala ponuku pomoci. V tichosti, bez akejkoľvek teatrálnosti sa pri mne a synovi, dvoch úplne nových bytostí, vystriedali všetky členky ženského spolku. Každá priniesla kúsok z toho čo sa jej v šestonedelí najviac osvedčilo, dobrý recept, krém, radu nad zlato alebo len povzbudenie. Mama a starká ostali pri nás deň a noc, a prvé najťažšie týždne, kedy som bola presvedčená, že novorodenec vôbec nepotrebuje spať, fungovali ako babice, opatrovateľky, psychologičky, laktačné poradkyne, či uspávačky.

Z najstaršej generácie žien ostala čiperná už len moja starká. Medzi ňou a synom sa vytvorilo neopísateľné puto, ktoré ju vedie v takmer osemdesiatke každý týždeň cestovať s taškou plnou voňavých koláčov viac ako päťdesiat kilometrov a venovať sa mu, ale i mne, ba i môjmu manželovi, ktorý ju často žiada o radu.

Aj keď sa už dnes u mladých mamičiek viac nosí samostatnosť a emancipácia, som hrdá na to, že som súčasťou ženského rodinného spoločenstva. A hoci i my už dnes každá žijeme v inom kúte Slovenska a škriepime sa skôr cez mobili ako pri likéri, v kuchyni každej z nás rozvoniava tá istá lúsková polievka a funguje krásny rodinný život.

Preto neodháňajme od seba svoje mami, staré mami, či tetky. Aj keď s nimi mnohokrát nesúhlasíme, vďaka nim sa môžeme dozvedieť veľa o rodine, deťoch a o sebe samých.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Za státisíce dolárov 30 miliárd škody. Ako sa terorizmus vypláca

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?